Žiaci 5. ročníka sa na hodinách dejepisu pustili do netradičného projektu. Dejiny si nielen prečítali, ale ich aj postavili. Pomocou modelového projektu „Oživ obdobie dejín“ vytvorili z kartónu, plastelíny, vetvičiek, látok a ďalších materiálov malé svety. Žiaci sa zároveň dozvedeli, že dejiny sa delia na obdobia a že každé je v niečom typické.
V rámci praveku skupina postavila jaskyňu s ohniskom, lovcom s kopijou a jaskynnými maľbami. Žiaci zistili, že pravekí ľudia žili z lovu a zberu plodov, vyrábali nástroje z kameňa a oheň ich zohrieval, chránil pred šelmami a varilo sa na ňom. Pochopili aj, že práca v skupine bola v praveku nevyhnutná: spolu sa lepšie loví, bráni pred zvieratami a delí o jedlo a oheň. O praveku vieme vďaka archeológom, pretože ľudia ešte nepoznali písmo.
Ohľadne staroveku postavili žiaci dva typické symboly staroveku: pyramídu a Koloseum. Na základe týchto dvoch modelov potom žiaci opísali celé obdobie. Zistili, že v staroveku vznikli prvé veľké mestá, monumentálne stavby a štáty. Že veľké civilizácie vznikali pri veľkých riekach. Pri pyramíde sa naučili, že pyramídy boli hrobky faraónov, že hieroglyfy sa písali na papyrus a že vďaka písmu vieme o staroveku oveľa viac. Koloseum ich zase priviedlo k Rímu: dozvedeli sa, že Rím začal ako malé mesto a stal sa obrovskou ríšou, že sa v Koloseu konali zápasy gladiátorov, a pochopili, prečo boli rímske cesty a akvadukty také dôležité. Pri Grécku si zapamätali, čo je demokracia a kde sa konali prvé olympijské hry.
O období stredoveku žiaci zistili, že hrad chránil ľudí pred nepriateľmi, že poddaný pracoval na poli pre pána a že v kláštoroch mnísi prepisovali knihy, učili aj liečili. Pochopili, že spoločnosť bola rozdelená a každý v nej mal svoju úlohu.
Novovek nám zobrazil: prístav s plachetnicou, mapou a kompasom, tlačiareň a prvé stroje priniesli objavovanie sveta. Žiaci sa dozvedeli, že Kolumbus sa v roku 1492 doplavil k Amerike, že prvá plavba okolo sveta dokázala, že Zem je guľatá, a že Gutenbergova kníhtlač urobila knihy lacnejšími, takže sa mohlo učiť viac ľudí. Pochopili aj, že plávať do neznáma bolo nebezpečné, lebo chýbali presné mapy a hrozili búrky, choroby a hlad. S príchodom parných strojov a tovární zase začali rásť mestá.
Obdobie v ktorom žijeme my, žiaci spracovali nasledovne. Elektrina, automobily, vlaky, lietadlá, telefóny, počítače a internet nám dnes uľahčujú život ako nikdy predtým. Správy sa dostanú na druhý koniec sveta v priebehu sekundy, do školy či do práce sa dostaneme oveľa rýchlejšie a lekári vedia liečiť choroby, ktoré boli kedysi nebezpečné. Žiaci pri porovnávaní zistili, že zmeny sú v modernej dobe oveľa rýchlejšie ako v ktoromkoľvek období predtým: kým pravek trval veľmi dlho, dnes sa nové vynálezy objavujú každý rok. Zároveň si všimli, že za pohodlie platíme istú cenu. Ľudia trávia veľa času pri obrazovkách, menej sa rozprávajú medzi sebou a príroda je pod väčším tlakom ako kedykoľvek predtým.
Žiaci svoje projekty odprezentovali spolužiakom. Pri prezentáciách si obdobia navzájom porovnávali: ako ľudia bývali, čím sa živili, čo používali a čo bolo pre nich najdôležitejšie. Nakoniec spoločne vytvorili časovú os období, na ktorej si usporiadali pravek, starovek, stredovek, novovek a modernú dobu v správnom poradí.
Žiaci prišli na zaujímavú vec. Doba síce napreduje a život ľudí je čoraz ľahší, no zároveň sa stráca osobná komunikácia, vzniká viac konfliktov a menej žijeme v súlade s prírodou, ktorú skôr využívame. Pravekí ľudia sa na seba museli spoliehať, my si často vystačíme sami. Projekt tak ukázal, že pokrok má svoje čaro, ale aj cenu, a že dejiny sa oplatí poznať, aby sme vedeli, čo si z minulosti nechať.
Mgr. Ondrej Fridrik